História

S astronómiou sa v Trenčíne stretávame už v pol. 17. storočia, keď v Trenčíne začalo  fungovať astronomické observatórium jezuitského rádu.  V roku 1644 vyšla v Trenčíne prvá astronomická publikácia a zároveň prvý kalendár na Slovensku vôbec. Spomedzi jezuitov – astronómov , ktorí v Trenčíne pôsobili, môžeme spomenúť mená ako Maximilián Hell, podľa ktorého  - ako jediného Slováka - nesie pomenovanie i kráter na Mesiaci. Vyznamenal sa predovšetkým svojimi výpočtami dráh telies  a prechodu (zatmenia)  Slnka pred planétou Venuša. Ďalšími menami spojenými so stredovekým observatóriom pri jezuitskom kolégiu boli  František Borgia  Kéry, Ján Šajnovič a František  Weiss. Observatórium zaniklo po zrušení jezuitského rádu v roku 1776.

V roku 1968 rozhodla vláda  ČSSR o vybudovaní hvezdární v každom z najväčších okresov. Preto sa začiatkom roka 1969 začalo s úpravou budovy na terajšej ulici 1. mája  pre účely budúcej hvezdárne. Stavbu sa podarilo dokončiť v roku 1970. Hvezdáreň v Trenčíne začala oficiálne svoju činnosť 1. februára 1973, bola súčasťou Okresného osvetového strediska. 

Alojz Ferdinand Cvacho sa narodil v roku 1908 vo Varíne. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Už počas prvých rokov učiteľskej kariéry sa intenzívne venoval astronómii.

Svoj prvý ďalekohľad postavil v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia z jeho prostriedkov začal vznikať najväčší amatérsky ďalekohľad na Slovensku a pravdepodobne i v Československu – reflektor s paralaktickou montážou, nemeckého typu, s priemerom zrkadla 31 cm, s ohniskovou vzdialenosťou 150 cm, umiestnený dodnes na hvezdárni.

V tej dobe už spolupracoval profesor s hvezdárňami v Hlohovci, Hurbanove a na Skalnatom plese. Vďaka tejto spolupráci pribudol z hvezdárne v Hlohovci chýbajúci hodinový stroj, žiadúci k sledovaniu objektov.

Profesor Cvacho viedol od 1.2.1973 okresnú hvezdáreň (astronomický kabinet) v Trenčíne. Pritom sa v plnej miere venoval riadnej pedagogickej činnosti na Gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne, kde vyučoval geológiu, zemepis, biológiu a astronómiu. Okrem toho sa intenzívne venoval osvetovej činnosti. Vydával štvrťročne Astronomického spravodajcu, tvoril diafilmy na astronomické témy. Pravidelne organizoval letné tábory pre mladých adeptov astronómie, spojené s pozorovaním nebeských objektov a s intenzívnou výučbou. Za jeho prácu v astronomickom amatérskom hnutí mu udelilo v roku 1978 Slovenské ústredie amatérskej astronómie Medailu Mikuláša Koperníka. Stal sa čestným členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV (1986 ).

Reštitučné konania v deväťdesiatych rokoch minulého storočia po smrti profesora na viacero rokov chod astronomickej pozorovateľne zastavili. O jeho obnovenie sa v roku 2017 postarala Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom, ktorá zastrešuje odborné a materiálne vedenie.